Ako som sa stala progresívnou metalistkou.

Kamaráti v živote človeka znamenajú veľa. Vedia Vás posunúť správnym smerom, vedia Vám úprimne vynadať keď si to zaslúžite, pomôcť, keď na Vás vlastná rodina nemá čas... Alebo aj naučiť novým móresom.....
Jedna z mojich kamošiek, Kaťa :-) , sa pomaly ale isto snaží, aby som bola metalistkou.
Postaví ma pred hotovú vec. "Kúpila som lístky, ideme na koncert! Nepoznáš? Nevadí. Neboj, oni sú super! ". Bla,bla, a už som tam :-) 
Tak som včera abslovovala už druhý metalový či hard corový concert. 
Ten prvý by som charakterizovala, ako perfekné prekvapko. Bavila som sa. To, že som medzi čiernoodencami farebne blečená ako totálny mimoň, mi prišlo ešte celkom ok. Ale včera som to už ako sa hovorí, "nevykryla". 
Baby totalne vymódené, style jeden lepší ako druhý... No zmocnil sa ma pocit ako z čias puberty - "tu nezapadám". Do minúty som mala na sebe posledné  metalové "esko"  kúpené pri vchode. Waw, konečne sa zo mňa stala, progresívna metalistka!
A aby toho málo nebolo, ešte mi ho celá kapela aj podpísala, a to riadne pod heslom, sex,drogy,rock and roll, priamo na tele :-) 
Whóoooooooooooooooooo,whooooooooooooooo, whoooooooooooooo 
P.s. Kati, ďakujem! Začína sa mi to páčiť. Kedy zase ideme?